Kysucké Nové Mesto (okres): Dejiny
=== Do roku 1922 ===
Až do roku 1922 bolo územie dnešného okresu Kysucké Nové Mesto súčasťou Trenčianskej župy. Z pohľadu slúžnovských okresov patrilo spočiatku územie do horného okresu, neskôr do tretieho horného okresu a od prvej polovice 19. storočia do Žilinského okresu. V roku 1856 pri delení územia Trenčianskej župy vznikol slúžnovský obvod v Kysuckom Novom Meste. Od roku 1862 sa územie stalo súčasťou žilinského slúžnovského obvodu. Po obnovení župnej samosprávy bol v roku 1872 znovuvytvorený slúžnovský obvod Kysucké Nové Mesto, ktorý vydržal až do roku 1922.
Okres Kysucké Nové Mesto vznikol pri administratívnom členení ČSR v roku 1923. Oproti dnešnej dobe obsahoval naviac aj časť územia obce Dlhá nad Kysucou a Zádubnie (dnes časť Žiliny). Najväčší rozdiel bol v tom, že tu patrilo aj okolie Krásna nad Kysucou a obce Bystrickej doliny. Územie sa stalo najskôr súčasťou Považskej župy, po zániku župného usporiadania a prechode na krajinské zriadenie v roku 1928 súčasťou Slovenskej krajiny a po obnovení žúp v roku 1940 Trenčianskej župy. Po obnovení ČSR nastal v roku 1945 návrat ku krajinskému zriadeniu a územie sa stalo znovu súčasťou Slovenskej krajiny.
V roku 1949 bola časť územia dnešnej obce Dlhá nad Kysucou prevedená do okresu Čadca. Zároveň nastal prechod na krajské zriadenie a územie okresu Kysucké Nové Mesto sa stalo súčasťou Žilinského kraja.
Pri reorganizácii krajov a okresov v roku 1960 bol okres Kysucké Nové Mesto zrušený a jeho územie bolo začlenené do okresu Čadca. Celé územie sa zároveň stalo súčasťou novovzniknutého Stredoslovenského kraja, kde zotrvalo až do zrušenia krajov v roku 1990.
Po novom krajskom usporiadaní v roku 1996 znovu vznikol okres Kysucké Nové Mesto ako súčasť Žilinského kraja, avšak v zmenšenej podobe, keď mesto Krásno nad Kysucou a obce Dunajov, Zborov nad Bystricou, Klubina, Stará Bystrica, Radôstka a Nová Bystrica zostali súčasťou okresu Čadca.